Zrkadlový odraz
Často je zreteľne viditeľný zrkadlový odraz dôkazom pre silne odrážajúci povrch, teda pre povrch s nízkou emisivitou. Avšak nie vždy to, čo pre ľudské oko vo viditeľnej oblasti znamená silne zrkadliaci, je tiež v infračervené oblasti silne odrážajúci. Napríklad je možné na termograme lakovanej plochy vidieť zrkadliaci odraz okolitého žiarenia (napr. siluetu osoby, ktorá vykonáva meranie), aj napriek tomu má lak spravidla vysoký stupeň emisivity (E přibližně 0,95). Rovnako tak nie je možné napr. na termograme pieskovcovej steny rozpoznať akékoľvek obrysy odrážajúcich objektov z okolia merania, aj napriek tomu, že pieskovec má nízky stupeň emisivity (E približne 0,67).
Obr. 9: Zrkadlový a difúzny odraz
To, či sa žiarenie z okolia zrkadlovo odrazí v zreteľných obrysoch, nezávisí teda primárne na stupni emisivity, ale na štruktúre povrchu.
Každé žiarenie sa odráža vždy v rovnakom uhle, v ktorom na povrch dopadlo. To znamená, že platí nasledujúce základné pravidlo: uhol dopadu = uhlu odrazu. To je zreteľne možné rozpoznať na obrázku 9, na zväčšenom priečnom reze hladkou hliníkovou fólií (ľavá strana). Tu sa infračervené žiarenie osoby, ktorý vykonáva meranie odráža v rovnakom tvare, v ktorom dopadlo (zrkadlový odraz). Samozrejme i pre dopadajúce infračervené žiarenie na pokrčenú hliníkovú fólii (pravá strana) platí pravidlo uhol dopadu = uhlu odrazu. Teda však nedopadajú infračervené lúče na rovnú plochu, ale na časti plôch s rôznym sklonom. Preto sa, tak ako na Lambertovom žiariči odrážajú rôznymi smermi. Tieto difúzne odrazy vedú k tomu, že nie je možné rozpoznať žiadne obrysy odrazených infračervených zdrojov žiarení. Odraz na pokrčenej strane hliníkové fólie je zmes infračerveného žiarenia oboch odrazených zdrojov žiarenia (od osoby vykonávajúcej meranie a z pozadia za touto osobou).
|
|
Tip - To, čo sa silne zrkadlí vo viditeľnej oblasti, neznamená vždy, že sa tiež silne odráža v infračervenej oblasti. |