Meraný objekt
|
|
1. Materiál a emisivita Povrch každého materiálu má špecifický stupeň emisivity, z ktorého sa odvodzuje, koľko infračerveného žiarenia vychádzajúceho z materiálu sa odráža a vyžaruje (vyžarovanie samotným objektom). |
|
|
2. Farba Pri meraní teploty termografickou kamerou nemá farba materiálu žiaden podstatný vplyv na dlhovlnné infračervené žiarenie vychádzajúce z meraného objektu. |
|
|
3. Povrch meraného objektu Charakter povrchu meraného objektu hrá pri meraní teploty termografickou kamerou rozhodujúcu úlohu. Pretože podľa štruktúry povrchu, znečistenia alebo krycej vrstvy sa mení stupeň emisivity povrchu. |
Štruktúra povrchu
Hladké, lesklé, zrkadlové a/alebo leštené povrchy majú spravidla o niečo nižší stupeň emisivity ako matné, štruktúrované, hrubé, zvetrané a/alebo poškrabané povrchy toho istého materiálu. U veľmi hladkých povrchov často dochádza k zrkadlovým odrazom.
Mokro, sneh a námraza na povrchu
Voda, sneh a námraza majú relatívne vysoký stupeň emisivity (cca 0,85 < E < 0,96), preto meranie týchto látok je všeobecne bez problémov. Musíte však pamätať na to, že teplota meraného objektu môže byť skreslené práve takýmto prírodným povlakom. Pretože mokro pri odparovaní povrch meraného objektu ochladzuje a sneh má dobré izolačné vlastnosti. Námraza miestami netvorí uzatvorený povrch, preto musíte pri meraní zohľadniť tak emisivitu námrazy, ako aj povrch, ktorý je pod ňou.
Nečistoty a cudzie telesa na povrchu
Nečistoty na povrchu meraného objektu, ako napr. prach, sadze, mazací olej, spravidla zvyšujú emisivitu povrchu. Z tohto dôvodu je meranie znečistených objektov obecne bez problémov. Vaše termografická kamera však meria vždy teplotu povrchu, teda nečistoty a nie presnú teplotu povrchu meraného objektu pod nimi.
|
|
Tip - Stupeň emisivity materiálov silne závisí na štruktúre povrchu materiálu. |